Hron

je druhá najdlhšia slovenská rieka.

Meria 298 km a preteká len územím Slovenska.

 

Dĺžka toku                                            298 km

Dĺžka toku na Slovensku                        298 km

Plocha povodia                                      5 465 km2

Plocha povodia na Slovensku                  5 465 km2

Vznik                                                    v Nízkych Tatrách

Ústie                                                     do Dunaja

Priemerný prietok                                    53,7 m3/s

 

 

 

Základné charakteristiky

 

Hron je riekou stredohorskej oblasti, podľa režimu odtoku patrí k stredoeurópskemu (oderskému) typu riek. Má snehovo-dažďový režim odtoku, najvyššie priemerné mesačné prietoky dosahuje v mesiaci apríl, najnižšie v mesiacoch január a február. Hodnota špecifického odtoku dosahuje hodnotu 12,95 l/s/1 km2, pomer medzi najvyšším a najnižším ročným prietokom je 1:138. Najvyšším bodom povodia je vrchol Ďumbiera (2 043,4 m n. m.). Hron má perovitú štruktúru riečnej siete. Povodie Hrona zaberá 11 % územia Slovenska. Rieka dosahuje nasledovné dlhodobé prietoky:

Brezno - 8 m3/s

Banská Bystrica - 27 m3/s

Zvolen - 30 m3/s

Nová Baňa - 49,5 m3/s

Bíňa - 56 m3/s

 

 

Geologické pomery

 

Rieka má relatívne slabo vyvinutý bazén. Po Banskú Bystricu tečie v postpaleogénnom koryte v úzkej megasynklinále medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím, priberá krátke svahové viac-menej rovnobežné a na smer dolinovej osi kolmé prítoky. V panóne sa Hron vlieval pravdepodobne v priestore Slovenského stredohoria do zálivu vtedajšieho mora.

 

V pliocéne odvodňoval prietočné jazero lokalizované na území Zvolenskej, Pliešovskej a Žiarskej kotliny. Pravouhlé smery toku medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen a v Žiarskej kotline spôsobili zlomové línie.

 

Dolina Hrona vznikla pospájaním Heľpianskeho podolia s Breznianskou, Lopejskou, Zvolenskou, Pliešovskou a Žiarska kotlinaŽiarskou kotlinou s Malou dunajskou kotlinou prostredníctvom úzkych prielomových úsekov antecedentného pôvodu. Dolina rieky je teda zložená, Hron spája viaceré, postupne sa znižujúce stupne. V kotlinách sú dobre zachované terasové stupne, v prielomových úsekoch zväčša chýbajú. Po obec Beňuš lemujú tok upravené terasové náplavové kužele potokov z Kráľovohoľských Tatier, ktoré zatláčajú Hron k úpätiu Veporských vrchov.

 

Terasy sú po oboch stranách rieky vyvinuté v Breznianskej kotline. V susednej Lopejskej kotline sa terasy nachádzajú prevažne na pravom brehu, kde sa spájajú s terasami nízkotatranských potokov (Bystrianka, Vajskovský potok a i.). Sústava riečnych terás je dobre vyvinutá aj v okolí miest Banská Bystrica a Zvolen, pričom ich historické jadrá ležia v priestore terás z risského zaľadnenia.

 

Súvislý pás terás medzi Kremničkou a Sliačom na pravom brehu je doplnený náplavovými kužeľmi potokov stekajúcich z východných svahov Kremnických vrchov. V doline Hrona v úseku medzi Žiarskou kotlinou a ústím sa vyskytujú len riečne terasy menších rozmerov, resp. ich zvyšky. V Žiarskej kotline sú zvyšky terás vo výške 5-10 m, 20-25 m a 50-60 m nad hladinou rieky.

 

Na pravom brehu terasy nadväzujú na náplavové kužele Lutilského a Prochotského potoka. Pod Slovenskou bránou až k obci Bíňa sú riečne terasy vyvinuté len na pravom brehu. Na dolnom toku tečie rieka vyzdvihnutým agradačným valom. Riečna niva je veľmi výrazne vyvinutá v priestore od Tlmáč k ústiu, jedná sa o geomorfologickú časť Hronská niva ako súčasť podcelku Hronská pahorkatina.

 

 

• od prameňa po mesto Banská Bystrica západným smerom,
• medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen severojužným smerom,
• medzi mestami Zvolen a Žiar nad Hronom opäť na západ,
• od Žiaru nad Hronom po obec Bzenica juhozápadným smerom,
• od Bzenice po Rudno nad Hronom severojužným smerom,
• od Rudna nad Hronom po Tlmače na juhozápad,
• medzi mestom Tlmače a obcou Kalná nad Hronom tiež na juh,
• medzi Kalnou nad Hronom a mestom Želiezovce juhovýchodným smerom,
• od Želiezoviec po Kamenín opätovne severojužným smerom
• a od Kamenína po ústie juhovýchodným smerom.